Ogół zapatrywań zewnętrznych-odstępców występuje w dwóch rodzajach – w błędnym zapatrywaniu słynącym wcześniej u góry w krainach bogów i błędnym zapatrywaniu słynącym później na dole w krainach ludzi [por. 2].
Wcześniejsze błędne zapatrywanie. Skąd błąd? W trzydziestotrojakim miejscu bogów było pewne poczciwe dziecko bogów o imieniu Ucieszony Poznaniem.1 Swoim jasnowidzeniem zobaczył on, że jedna żywa istota po przeniesieniu życia zginęła i odeszła, nie przyjmując później postaci. W swojej duszy pomyślał: „Tak odchodzą wszystkie istoty żywe” i tymi słowy powiedział towarzyszom i żonie: „O, dobra małżonko, pani, oraz towarzysze, radujcie się, weselcie się i zadowalajcie, póki nie umrzecie. Kiedy umrzecie, nie będzie czym się cieszyć. Kiedy ciało zginie i stanie się jak pył, gdzież będzie ożywienie? A więc też ta dusza jest trwała, niezmienna, a ciało przemijające” [por. 3].
Ponieważ powiedział takimi słowy, grono zwiedzionych istot żywych (towarzysze i żona) postrzegało prawdę dwoiście. Aż do tego powiedzenia „gdzież będzie” i w powiedzeniu „ciało ustanie” postrzegano znikomość. W powiedzeniu „dusza jest trwała, niezmienna” postrzegano stałość. W powiedzeniu „a więc też” wcielono niepojęte zapatrywania i powstały niepojęte obszary błędu. Błędne zapatrywania (odstępstwa słynące w krainie ludzi), chociaż opowiada się o wielu, streszczają się do dwóch.
Ponadto ustanowiono zasady o dziewięciu odłamach stałości i trzech odłamach znikomości, których wzoru odparcia nie wyłożono tutaj obszernie – gdzie indziej (w Kroplach wniosków)2 drobiazgowo [por. 4].
Gdyby streścić postępowanie węwnętrznych-namaszczeńców, streszcza się do dwóch rodzajów – postępowania przyczynowego i postępowania skutkowego [por. 5]. O postępowaniu przyczynowym opowiada się jako o dwóch rodzajach – postępowaniu wielkim i małym [por. 6]. W postępowaniu skutkowym są dwa rodzaje – zewnętrzne i wewnętrzne [por. 7]. Postępowanie przyczynowe określeń – jest nazywane „zewnętrznym”. Postępowanie zewnętrznych zaklęć jest nazywane „wewnętrznym”. Postępowanie wewnętrznych jest nazywane „ukrytym”. Mówi się na nie „postępowanie zewnętrzne, wewnętrzne i ukryte” [por. 8].
Do tego, w małym postępowaniu określeń są dwa rodzaje – postępowanie zależne od bogów, ludzi i innych oraz postępowanie niezależnych namaszczonych [por. 9]. W wielkim postępowaniu są także dwa rodzaje – wielkie postępowanie łaskawych bohaterów i niezmyślne postępowanie zdrowych bohaterów [por. 10]. W skutkowym postępowaniu zewnętrznym zaklęć są dwa rodzaje – postępowanie wiecznego słowa czystego życia czynnego i postępowanie drobiazgowego jasnowidzenia [por. 11]. W skutkowym postępowaniu wewnętrznym ukrytych zaklęć są trzy rodzaje – postępowanie łaskawej rozkoszy przedmiotowego wzbudzenia, postępowanie bardzo znaczącego spełnienia i postępowanie szczytnej nadprzyrodzoności wiecznego, wielkiego spełnienia [por. 12].
Była to część o zaczęciu rozmowy: opowieść wyjaśniająca mowę drugą.
Jest to wyjaśnienie do pisma o nazwie Dziedzictwo mów omawiających jasno porządek postępowania (Theg pa'i rim pa mngon du bshad pa'i mdo rgyud).
Przekład z języka tybetańskiego i przypisy: Jakub Szukalski.
Zapisy w nawiasach pochodzą z wydania tybetańskiego Gangs Ti se bon gzhung rig mdzod dpe tshogs.
Przypisy:
1 Shes dga' Rab ldan. Wym. śr.-tyb. Siega Rabden.
2 gTan tshigs thigs pa.
༈
ད་ནི་གླེང་བསླང་བའི་འགྲེལ་བ་བཤད་དེ།
དེ་ལ་སྐབས་འདིར་སྟོན་པའི་མདུན་
བསུ་ནས།
བཤད་[396]པར་དམ་བཅའ་ནས་གླེང་བསླང་བའོ།
།དེ་ལ་ཞེས་བྱ་བ་ནི།
གོང་དུ་དགོངས་པ་བརྗོད་བྱའི་གསུང་གིས་བརྡའ་སྤྲོད་པའི་དོན་དེ་ལ་འོག་ནས་རྒྱས་
པར་བཤད་པའོ།
།དེ་ནི་ཐེག་པའི་རིམ་པ་བསམ་གྱིས་མི་ཁྱབ་པར་ཡང་བཤད།
ཇི་སྲིད་འདུ་ཤེས་ཡོད་ཀྱི་བར་དུ།
དེ་སྲིད་ཀྱི་ཐེག་པའི་གྲངས་ལ་ཐུག་མཐའ་མེད་
པར་ཡང་བཤད།
ཉོན་མོངས་པ་བརྒྱད་ཁྲི་བཞི་སྟོང་འདུལ་བའི་གཉེན་པོར་བོན་གྱི་
སྒོ་མོ་བརྒྱད་ཁྲི་བཞི་སྟོང་དུ་ཡང་ངས་བཤད་ན།
དེ་དག་ཐམས་ཅད་རེས་ཤིག་
བསྡུས་ན་རྣམ་པ་གཉིས་སུ་འདུས་ཏེ།
ཕྱི་བ་མུ་སྟེགས་པ་དང་།
ནང་བ་གཤེན་རབ་
པའོ།
།དེ་ལ་ཕྱི་པ་མུ་སྟེགས་ཀྱི་ལྟ་བའི་ཕུགས་རྣམ་པ་གཉིས་སུ་གནས་ཏེ། སྔོན་
འབྱུང་སྟེང་ལྷ་ཡུལ་དུ་གྲགས་པའི་ལོག་ལྟ་དང་།
རྗེས་འཇུག་འོག་མི་ཡུལ་དུ་
གྲགས་པའི་ལོག་ལྟའོ།
།སྔོན་འབྱུང་གི་ལོག་ལྟ་ནི།
གང་ལས་འཁྲུལ་ན། སུམ་ཅུ་རྩ་
གསུམ་ལྷའི་གནས་ན།
ལྷའི་བུ་དྲང་སྲོང་ཤེས་དགའ་རབ་ལྡན་[397]ཞེས་བྱ་བ་ཞིག་
ཡོད་པ།
དེའི་མངོན་པར་ཤེས་པས་སེམས་ཅན་གཅིག་ཚེ་འཕོས་ནས།
ཕྱིས་
གཟུགས་མི་ལེན་པར་བརླགས་ནས་སོང་བ་ཁོས་མཐོང་སྟེ།
ཁོའི་སེམས་ལ་སེམས་
ཅན་ཀུན་དེ་བཞིན་དུ་འགྲོ་བ་མནོ་སྟེ།
འཁོར་དང་ཆུང་མ་ལ་འདི་སྐད་ཅེས་སྨྲས་སོ།
།ཀྱེ་གཏན་གྲོགས་བཟང་མོ་རྒྱལ་ཁྱེད་འཁོར་དང་བཅས།
མ་ཤི་བར་དུ་དགའ་མགུ་
ཚིམས་མཛོད་ཅིག [14]ཤི་ན་དེ་ཡི་སྤྱོད་ཡུལ་མ་ལགས་ཏེ།
ལུས་བརླགས་ཐལ་བ་
བཞིན་དུ་སོང་བས་ན།
སླར་འཚོ་བ་ནི་ག་ལ་འགྱུར་ཏེ་དེ་ལ་ཡང་།
སེམས་དེ་ཐེར་
ཟུག་མི་འགྱུར་ལུས་རྒྱུན་ཆད།
དེ་སྐད་ཟེར་བས་སེམས་ཅན་འཁྲུལ་བ(འཁོར་དང་
ཆུང་མ)སྡེ་གཉིས་སུ་བདེན་པར་བཟུང་སྟེ།
འགྱུར་ཏེ་ཞེས་བྱ་བ་ཡན་ཆད་དང་།
ལུས་
རྒྱུན་ཆད་ཅེས་བྱ་བ་དེ་ལ་ཆད་པར་བཟུང་།
སེམས་དེ་ཐེར་ཟུག་མི་འགྱུར་བྱ་བ་
ལ་རྟག་པར་བཟུང་།
དེ་ལ་ཡང་ཞེས་བྱ་བར་ལྟ་བ་བསམ་གྱིས་མི་ཁྱབ་པར་སྤྲུལ་ཏེ།
འཁྲུལ་བའི་[398]ཁམས་བསམ་གྱིས་མི་ཁྱབ་པར་བྱུང་བའོ།
།རྗེས་འཇུག་གི་ལོག་
ལྟ་ནི(མི་ཡུལ་གྲགས་པའི་མུ་སྟེགས)མང་པོར་བཤད་ནའང་གཉིས་སུ་འདུས་སོ།
།དེ་ཡང་
རྟག་པ་སྡེ་དགུ
ཆད་པ་སྡེ་གསུམ་དུ་གྲུབ་མཐའ་འཁོད་ནས།
དེ་སུན་འབྱིན་པའི་
ཚད་མ་ནི།
གཞན་དུ(གཏན་ཚིགས་ཐིགས་པ་ལས)ཞིབ་པར་འདིར་རྒྱས་པར་མ་བཀྲོལ་ལོ།
།ནང་པ་གཤེན་རབ་ཐེག་པ་བསྡུས་ན་རྣམ་པ་གཉིས་སུ་འདུས་ཏེ།
རྒྱུའི་ཐེག་པ་དང་
འབྲས་བུའི་ཐེག་པའོ།
།རྒྱུའི་ཐེག་པ་ལ་རྣམ་པ་གཉིས་སུ་བཤད་དེ། ཐེག་པ་ཆེན་
པོ་དང་།
ཆུང་ངུན་ནོ། །འབྲས་བུའི་ཐེག་པ་ལ་རྣམ་པ་གཉིས་ཏེ།
ཕྱི་བ་དང་ནང་
བའོ།
།མཚན་ཉིད་རྒྱུའི་ཐེག་པ་ལ་ཕྱི་ཞེས་བྱའོ།
།སྔགས་ཕྱི་བའི་ཐེག་པ་ལ་ནང་
ཞེས་བྱའོ།
།ནང་པའི་ཐེག་པ་ལ་གསང་བ་ཞེས་བྱའོ།
།ཕྱི་ནང་གསང་བའི་ཐེག་པ་
ཞེས་དེ་ལ་བྱའོ།
།དེ་ལ་རྒྱུ་མཚན་ཉིད་ཀྱི་ཐེག་པ་ཆུང་ངུན་ལ་རྣམ་པ་གཉིས་ཏེ།
ལྷ་མི་གཞན་བརྟེན་གྱི་ཐེག་པ་དང་།
རང་རྟོགས་གཤེན་རབ་[399]ཀྱི་ཐེག་པའོ།
།ཐེག་པ་ཆེན་པོ་ལའང་རྣམ་པ་གཉིས་ཏེ།
ཐུགས་རྗེ་སེམས་དཔའི་ཐེག་པ་ཆེན་པོ་
དང་།
གཡུང་དྲུང་སེམས་དཔའི་ཐེག་པ་སྤྲོས་མེད་དོ།
།འབྲས་བུ་སྔགས་ཕྱི་བའི་
ཐེག་པ་ལ་རྣམ་པ་གཉིས་ཏེ།
བྱ་བ་གཙང་སྤྱོད་ཡེ་བོན་གྱི་ཐེག་པ་དང་།
རྣམ་པ་
ཀུན་ལྡན་མངོན་ཤེས་ཀྱི་ཐེག་པའོ།
།འབྲས་བུ་གསང་སྔགས་ནང་གི་ཐེག་པ་ལ་
རྣམ་པ་གསུམ་སྟེ།
དངོས་བསྐྱེད་ཐུགས་རྗེ་རོལ་བའི་ཐེག་པ་དང་།
ཤིན་ཏུ་དོན་ལྡན་
ཀུན་རྫོགས་ཀྱི་ཐེག་པ་དང་།
ཡེ་ནས་རྫོགས་ཆེན་ཡང་རྩེ་བླ་ན་མེད་པའི་ཐེག་པའོ།
།གླེང་བསླང་པའི་སྐབས་ཏེ་གཉིས་པའི་མདོ་འགྲེལ་བཤད་པའོ།།
།།
གངས་ཏི་སེ་བོན་གཞུང་རིག་མཛོད་ལྟར་སྐྲུན་པ།
ཤོག་གྲངས་ནི།
Bon Foundation བོན་བཀའ་བརྟེན་ལ་པོད་ཉིས་བརྒྱ་ཉི་ཤུ་རྩ་དྲུག་པ་ནས། ཨང་ཀི་དམར་པོ། (bsTan pa'i Nyi ma, Chengdu 1999)
གངས་ཏི་སེ་བོན་གཞུང་རིག་མཛོད་ལ་དེབ་བརྒྱད་པ་ནས། ཨང་ཀི་སྔོན་པོ། (Gangs ti se bon gzhung rig mdzod, Amdo 2009)
Występni zaś ściągają śmierć na siebie czynem i słowem,
OdpowiedzUsuńmarnieją, uważając ją za przyjaciółkę,
i zawierają z nią przymierze,
zasługują bowiem na to, aby do niej należeć.
Mylnie więc rozumując, mówili sobie:
«Nasze życie jest krótkie i smutne.
Nie ma lekarstwa na śmierć człowieka,
i nie wiadomo, by ktoś wrócił z Otchłani.
Urodziliśmy się niespodzianie
i potem będziemy, jakby nas nigdy nie było.
Dech w nozdrzach naszych jak dym,
myśl – jak iskierka z uderzeń serca naszego:
gdy ona zgaśnie, ciało obróci się w popiół,
a duch się rozpłynie jak niestałe powietrze.
Imię nasze z czasem pójdzie w niepamięć
i nikt nie wspomni naszych poczynań.
Przeminie życie nasze jak ślady po obłoku
i rozwieje się jak mgła,
ścigana promieniami słońca
i żarem jego przybita.
Czas nasz jak cień przemija,
śmierć nasza nie zna odwrotu:
pieczęć przyłożono, i nikt nie powraca.
Dalej więc! Korzystajmy z tego, co dobre,
używajmy świata skwapliwie jak w młodości!
Upajajmy się winem wybornym i wonnościami
i niech nam nie umkną wiosenne kwiaty,
uwijmy sobie wieniec z róż, zanim zwiędną.
Nikogo z nas braknąć nie może w swawoli.
Wszędzie zostawmy ślady uciechy,
bo to nasz dział, nasze dziedzictwo!...»
(„Księga Mądrości” 1,16 - 2,1-9, w Piśmie Świętym)