Chorowanie
jest udręką krążenia.
Namaszczony przechodząc mękę krążenia,
usunął chorobę udręki krążenia.
Objawił ją jako narodziny, umieranie i chorowanie.
Jest ona przyczyną ustrojowej choroby.
Trzy choroby – wiatru, żółci i śluzu –
powstały z powodu trzech trucizn
przez nieświadomość zasady choroby.
Taka jest udręka krążenia trzech obszarów.
Namaszczony rozpuszcza udrękę krążenia,
a przechodząc poza dręczącą mękę,
jest szczęśliwą postacią słowa.
(…)
Śmierć cielesnego to choroba czasu.
Ta właśnie zasada chorób zaburza żywioły.
Psują się zmysły ciała, zaduszają zmysły życia,
z czasem zanikają zewnętrzne żywioły,
w sumieniu zbierają się wewnętrzne zmysły,
zanika umysł samoistnej świadomości,
odrywają się ciało i dusza, tworzywo i świadomość,
w pograniczu jedzie się na koniu wyrzutów,
przez prawo czynów wybiera się dobre i złe otwory narodzin.
Co tylko możliwe jest rozproszeniem dziedziczonym w krążeniu.
(…)
Och, w naszych duszach jest Namaszczony.
Nie szukajmy Świętego gdzie indziej.
Dusza rozumiejąca cel niestworzonego
objawiła samoistny umysł.
Wszystkie macierzyste dusze,
rozmyślajcie ze skupieniem o miłości i litości.
Zaprzyjcie się złych czynów i krzywd,
bo ten świat jest nieprawością śmierci.
Idźcie za wszelką prawością,
bo wyżyny są przyczyną zbawienia.
Wydawajcie dary bez żądzy,
bo bogactwa i rzeczy to ziemskie złudzenia.
Pozbądźcie się skłonności,
bo złożony ustrój jest przyczyną niszczenia.
Rozmyślajcie bez odchodzenia i nieodchodzenia,
bo trzy czasy są jednem – niepodzielne.
Nieprzekształcone sumienie zostawcie w słownej postaci,
bo to dusza jest przyczyną świętego.
Namaszczony przechodząc mękę krążenia,
usunął chorobę udręki krążenia.
Objawił ją jako narodziny, umieranie i chorowanie.
Jest ona przyczyną ustrojowej choroby.
Trzy choroby – wiatru, żółci i śluzu –
powstały z powodu trzech trucizn
przez nieświadomość zasady choroby.
Taka jest udręka krążenia trzech obszarów.
Namaszczony rozpuszcza udrękę krążenia,
a przechodząc poza dręczącą mękę,
jest szczęśliwą postacią słowa.
(…)
Śmierć cielesnego to choroba czasu.
Ta właśnie zasada chorób zaburza żywioły.
Psują się zmysły ciała, zaduszają zmysły życia,
z czasem zanikają zewnętrzne żywioły,
w sumieniu zbierają się wewnętrzne zmysły,
zanika umysł samoistnej świadomości,
odrywają się ciało i dusza, tworzywo i świadomość,
w pograniczu jedzie się na koniu wyrzutów,
przez prawo czynów wybiera się dobre i złe otwory narodzin.
Co tylko możliwe jest rozproszeniem dziedziczonym w krążeniu.
(…)
Och, w naszych duszach jest Namaszczony.
Nie szukajmy Świętego gdzie indziej.
Dusza rozumiejąca cel niestworzonego
objawiła samoistny umysł.
Wszystkie macierzyste dusze,
rozmyślajcie ze skupieniem o miłości i litości.
Zaprzyjcie się złych czynów i krzywd,
bo ten świat jest nieprawością śmierci.
Idźcie za wszelką prawością,
bo wyżyny są przyczyną zbawienia.
Wydawajcie dary bez żądzy,
bo bogactwa i rzeczy to ziemskie złudzenia.
Pozbądźcie się skłonności,
bo złożony ustrój jest przyczyną niszczenia.
Rozmyślajcie bez odchodzenia i nieodchodzenia,
bo trzy czasy są jednem – niepodzielne.
Nieprzekształcone sumienie zostawcie w słownej postaci,
bo to dusza jest przyczyną świętego.
Tonpa Sienrap, słowa z Jego krótkiego żywota zwanego Dziedzictwem Drogiego Zbieracza Opowieści: Miarą przykazania Wszechwiedzącego (mDo 'Dus pa Rin po che'i rgyud Thams cad mkhyen pa'i bka' tshad ma), wyd. Gangs Ti se Bon gZhung Rig mdzod dPe tshogs/ Deb bcu gnyis pa/ sNang
srid mdzod phugs kyi skor, Amdo 2009, s. 83. Z głównego zbioru świętych
pism obrządku bon zwanego Kandziurem (bKa' 'gyur). Przekład z
tybetańskiego: Jakub Szukalski.
O zdrowiu w duchowości tybetańskiej.
།ན་བ་འཁོར་བའི་སྡུག་བསྔལ་ཡིན།
།གཤེན་རབ་འཁོར་བ་མྱ་ངན་འདས།
།འཁོར་བའི་སྡུག་སྔལ་ནད་སྦྱང་ཡིན།
།སྐྱེ་དང་འཆི་དང་ན་བར་བསྟན།
།ཕུང་པོ་ནད་ཀྱི་རྒྱུ་ཡིན་ཏེ།
།ནད་ཀྱི་རྩ་བ་མ་རིག་པས།
།དུག་གསུམ་རྒྱུད་ལས་ནད་གསུམ་བྱུང༌།
།རླུང་དང་མཁྲིས་པ་བད་ཀན་གསུམ།
།ཁམས་གསུམ་འཁོར་བའི་སྡུག་བསྔལ་ཡིན།
།གཤེན་རབ་འཁོར་བའི་སྡུག་བསྔལ་སངས།
།སྡུག་བསྔལ་མྱ་ངན་ལ་འདས་པ་ཏེ།
།བདེ་བ་ཆེན་པོ་བོན་སྐུ་ཡིན།
་་་་་་་་་
།ལུས་ཅན་འཆི་བ་དུས་ཀྱི་ནད།
།ནད་གཞི་འབྱུང་བ་སོ་སོ་འཁྲུགས།
།ལུས་གཟུགས་དབང་པོ་ཀུན་ཀྱང་ཉམས།
།སྲོག་གི་དབང་པོ་རླུང་ཡང་འགགས།
།ཕྱི་ཡི་འབྱུང་བ་དུས་ཀྱིས་ཐིམ།
།ནང་གི་དབང་པོ་ཀུན་གཞིར་བསྡུས།
།རང་བྱུང་རིག་པའི་ཡེ་ཤེས་ཐིམ།
།ལུས་སེམས་བེམ་རིག་སོ་སོར་ཕྲལ།
།བར་དོ་བག་ཆགས་རྟ་ལ་ཞོན།
།ལས་དབང་སྐྱེ་སྒོ་བཟང་ངན་ལེན།
།ཅི་སྲིད་འཁོར་བ་བརྒྱུད་པའི་འཕྲོ།
་་་་་་་་་
།ཀྱེ་མ་རང་སེམས་དག་ལ་གཤེན་རབ་སྟེ།
།སངས་རྒྱས་གཞན་དུ་མ་བཙལ་ཏེ།
།སེམས་ནི་སྐྱེ་མེད་དོན་རྟོགས་པ།
།རང་བྱུང་ཡེ་ཤེས་ཤར་བ་འོ།
།སེམས་ཅན་ཐམས་ཅད་མར་གྱུར་པས།
།བྱམས་པ་སྙིང་རྗེ་རྩེ་གཅིག་སྒོམས།
།སྲིད་པ་འཆི་བ་མི་དགེ་བས།
།ལས་ངན་སྡིག་པ་རབ་ཏུ་སྤོངས།
།མཐོ་རིས་གྲོལ་བའི་རྒྱུ་ཡིན་ཏེ།
།དགེ་བ་ཀུན་གྱི་རྗེས་སུ་ཞུགས།
།ནོར་རྫས་འཇིག་རྟེན་སྒྱུ་མ་སྟེ།
།ཆགས་མེད་སྦྱིན་པ་རབ་ཏུ་བཏང༌།
།ཕུང་པོ་འདུས་བྱས་འཇིག་པའི་རྒྱུ།
།ཞེན་པ་རབ་ཏུ་མེད་པར་རྫོགས།
།དུས་གསུམ་གཅིག་སྟེ་དབྱེར་མེད་པས།
།འདའ་དང་མི་འདའ་མེད་པར་བསྒོམ།
།སེམས་ནི་སངས་རྒྱས་རྒྱུ་ཡིན་པས།
།མ་བཅོས་ཀུན་གཞི་བོན་སྐུར་བཞག
སྟོན་པ་གཤན་རབ་ཀྱི་བཀའ།
མདོ་འདུས་པ་རིན་པོ་ཆེའི་རྒྱུད་ཐམས་ཅད་མཁྱེན་པའི་བཀའ་ཚད་མ་ལས་གསུངས་སོ།